Čo znamená byť SUPER((AR)) ?

Keď som pred rokom dostala ponuku pracovať pre Superar, nevedela som si predstaviť, čo všetko to bude obnášať. Štyri hodiny hudby s deťmi týždenne? Prepájanie rómskej komunity s bratislavskými deťmi prostredníctvom spevu? Idey sa mi zdali zaujímavé, no tiež náročné. Našťastie som mala možnosť vidieť, ako Superar funguje len kúsok za hranicami Slovenska. Od roku 2009 poskytuje táto medzinárodná iniciatíva so sídlom vo Viedni špičkové bezplatné hudobné vzdelávanie deťom bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie či kultúrnu identitu. Španielske slovo „superar“ znamená ,,prekonať“ a v tomto duchu sa nesie aj filozofia projektu. Vo viedenských školách sa zo začiatku Superar zameriaval len na zborový spev, od roku 2013 pribudol aj orchester. Výuku hry na husliach, viole a violončele poskytuje päť profesionálnych hudobníkov v ,,Brotfabrik“ (bývalej pekárni), momentálne sídle Superar-u. Orchester skúša v malých skupinách, vždy osem hodín týždenne. Lekcie sú zamerané nielen na to, ako používať a starať sa o nástroje, ale tiež na získanie základných vedomostí z oblasti hudobnej teórie. Motivačným faktorom je spoločná skúška orchestra a zboru, kedy sa všetky hlasy napokon stretnú a vytvoria harmóniu. Po štyroch rokoch od vzniku sa orchester dostal na úroveň, ktorá mu umožnila odohrať viacero vystúpení. Jedným z najväčších úspechov bolo vydanie CD s Musorgského Obrázkami z výstavy v spolupráci s Viedenskou filharmóniou pod taktovkou svetoznámeho dirigenta Gustava Dudamela.

Na hodinách spevu v školách dostávajú hudobné vzdelanie celé triedy alebo skupiny žiakov, ktoré neprešli žiadnym výberom. Repertoár a metodika výučby sú pestré a zaujímavé. Žiaci spoznávajú diela veľkých majstrov hravou formou, spievajú dvoj- až trojhlasne (vrátane polyfónie – kánony) a učia sa základy hudobnej teórie. Vyučovanie sa koná dva až štyrikrát týždenne s vyškoleným pedagógom, ktorý zabezpečuje kontinuálny a tvorivý vyučovací proces, pri ktorom sa rozvíjajú aj ďalšie kognitívne a sociálne zručnosti. Neverila som, že spievať možno celé hodiny a deti sa pri tom zabávajú a smejú. Vďaka hospitáciám na hodinách viedenských kolegov som však zistila, že to funguje. Pozitívna energia a entuziazmus, ktorý som si odnášala späť do Bratislavy po každej návšteve, sa nedá zažiť kdekoľvek – a už vôbec nie v oblasti hudobnej didaktiky a pedagogiky. Výzva spočívala v tom, ako tieto zážitky preniesť k nám. Našťastie nič nie je nemožné a vďaka skvelému tímu ľudí sa spievanie v detskom speváckom zbore Superar stáva prestížnou záležitosťou aj u nás na Slovensku. Momentálne funguje Superar v Rakúsku, Švajčiarsku, Rumunsku a v Bosne. Superar Slovakia pôsobí od roku 2013 v Banskej Štiavnici, od roku 2015 v Banskej Belej a v Detve. V školskom roku 2016/2017 sa projekt rozrástol o nové spevácke zbory v ZŠ Plavecký Štvrtok a CZŠ Narnia Bratislava. Prekonávanie sociálnych a kultúrnych bariér sa prejavuje integráciou rómskych detí a detí utečencov. Vďaka spoločnému spievaniu piesní v rôznych jazykoch (anglicky, rómsky, sýrsky a ď.) sa u detí buduje prirodzená empatia a tolerancia.

Spolu s kolegyňou Lenkou Bradňanskou vedieme popoludňajšie nácviky zamerané na spev a hudbu v CZŠ Narnia v rozsahu štyri vyučovacie hodiny týždenne. S Lenkou, ktorá vedie Superar aj na základnej škole v Plaveckom Štvrtku sa snažíme, aby sa ,,naše deti“ spolu stretávali aspoň raz mesačne. Pred prvým takýmto stretnutím sme deťom v Narnii oznámili, že prídu rómske deti z osady z Plaveckého Štvrtku. Povedali sme im, že sa učia rovnaké piesne a spolu si ich zaspievame, diskutovali sme o tom, no aj napriek tejto príprave zažili bratislavské deti „kultúrny šok“. ,,Prečo tak kričia?“ – bola jedna z mnohých otázok po nácviku. Problémom bolo tiež, že deti nechceli stáť vedľa seba a udržiavali si odstup. No spoločné skúšky a koncertovanie napokon priniesli zadosťučinenie nielen deťom, ale všetkým zainteresovaným. Učitelia z Plaveckého Štvrtku vozia spolu s pani riaditeľkou deti na spoločné nácviky a koncerty. A prvý veľký koncert Superar Slovakia začal naše komunity skutočne spájať. Vystúpenia na vianočnom Dobrom trhu sa zúčastnili aj deti z detvianskeho Superaru, ktorý vedie Oľga Budínska. Posledné nácviky a hlavne koncert v priamom prenose RTVS na odovzdávaní cien Via Bona, ktorý sa uskutočnil za účasti pána prezidenta Andreja Kisku spojil deti natoľko, že sa začali spolu hrať. Keď sme sa detí v Plaveckom Štvrtku opýtali, čo sa im na koncerte najviac páčilo zaznela jednoznačná odpoveď: ,,Noví kamaráti.“ Vidieť, ako sa slovenské deti kamarátia s Rómami, ako sa spolu hrajú, rozprávajú a najmä s akou radosťou spolu spievajú, je tá najkrajšia odmena za vykonávanú prácu. Spoločné spievanie, cvičenie, vystúpenia, spoločný rast, objavovanie sily, vzájomné učenie sa, povzbudzovanie, zábava, ťažká práca, zažívanie radosti, vášne, entuziazmu a hrdosti, to všetko sa Superar deti učia prostredníctvom hudby.

Za krátke fungovanie v Bratislave a Plaveckom Štvrtku deti koncertovali v Galérii Nedbalka v Bratislave, na odovzdávaní cien Via Bona Nadácie Pontis v priamom prenose RTVS, ako headlineri Festivalu Fjužn, v rámci Hudby dneška v Slovenskej národnej galérii a na rôznych školských podujatiach obidvoch škôl. V máji sa uskutočnil jeden z najväčších koncertov tohto školského roka v Slovenskom rozhlase v rámci Festivalu vzdelávania CZŠ Narnia. Festival Fjužn a koncert v Slovenskom rozhlase bol výnimočný a priniesol obrovský zážitok pre deti vďaka orchestru Katedry hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Niektoré deti videli husle prvýkrát v živote! Pre mnohé to bol zážitok na celý život.

Čo ma Superar naučil? Túto otázku mi pri poslednej návšteve položil umelecký vedúci Superaru Andy Icochea. A keď som sa hlbšie zamyslela, uvedomila som si, že vďaka Superaru som flexibilnejšia a stáva sa zo mňa lepší učiteľ, lepší človek. Možnosť učiť sa od iných je nesmierne vzácna. Okrem toho, že sa učím od kolegov, neustále sa učím aj od detí. Na Slovensku je vzácne pracovať v priateľskom prostredí, kde človek dostáva objektívnu spätnú väzbu. Vďaka Superaru som si uvedomila, aké mám šťastie pracovať v kolektíve ľudí, ktorým záleží na práci, ktorú vykonávajú, na deťoch a na odovzdávaní pozitívnej energie a lásky prostredníctvom hudby. Pre mňa je Superar zážitok a zázrak. Zážitkom je každé stretnutie s deťmi, tvrdá práca, ale aj radosť zo spoločného úspechu. Keď pred nimi stojím ako dirigentka, usmievam sa na nich a spoločne spievame, nevidím medzi nimi rozdiely vo farbe pleti, ale ich spoločnú krásu. Zázrakom je, že existujú dobrí ľudia, vďaka ktorým toto všetko môžeme zažívať a že to aj napriek prekážkam funguje.